Prečo výťahová šachta môže byť nočnou morou pre akustiku bytových domov a ako tomu predísť

V dôsledku rastúcej intenzity výstavby a nárastom počtu vyšších budov v mestách rastie aj potreba navrhovať výťahy prakticky do každého bytového alebo občianskeho objektu. Dnes už nie sú výťahy len súčasťou výškových stavieb – bežne sa projektujú aj do nízkopodlažných domov ako súčasť bezbariérového riešenia, komfortu bývania alebo požiadaviek platnej legislatívy. S týmto trendom však prichádza aj narastajúci problém, ktorému sa doteraz v projektovej fáze často nevenuje dostatočná pozornosť – a tým je akustika výťahovej šachty.

Hoci výťahy vo svojej podstate neprodukujú vysoké hladiny zvuku, pri nevhodnom technickom riešení sa môžu stať výrazným zdrojom akustického diskomfortu. Mnoho projektantov si neuvedomuje, že nevhodné – tzv. tuhé – konštrukčné napojenie výťahovej šachty na okolité stavebné prvky môže výrazne zhoršiť prenos zvuku a vibrácií do chránených obytných priestorov. Najčastejšie ide o prípady, keď je výťahová šachta súčasťou nosného jadra budovy a je pevne spojená so stropnými doskami, schodiskami alebo dokonca stenami priľahlých bytov. V dôsledku takéhoto napojenia vznikajú akustické mosty, ktoré umožňujú šírenie štrukturálneho hluku a vibrácií do ostatných častí budovy.

Tieto vibrácie často prenikajú do chránených miestností ako sú spálne či detské izby, a to aj v prípade, že sa výťah samotný nachádza mimo daného bytu. Problém sa zvyčajne prejavuje najvýraznejšie v nočných hodinách, kedy je okolitý hluk minimálny a aj nízke hladiny zvuku na úrovni 25–30 dB sú vnímané ako veľmi rušivé. V niektorých prípadoch takéto chyby už nemožno dodatočne eliminovať bez hrubého zásahu do konštrukcie.

Masívna konštrukcia výťahovej šachty (napr. železobetón s hrúbkou 200 mm) sama o sebe nestačí. Ak nie je šachta akusticky oddelená – teda dilatačne alebo pomocou antivibračných prvkov – prenos hluku sa šíri ďalej, bez ohľadu na hrúbku či nepriezvučnosť stien. Tento nedostatok sa ešte zhoršuje, ak je vedenie kabíny alebo motor priamo kotvený do konštrukcie. Pri rekonštrukciách starších výťahov navyše často chýba pružné uloženie jednotlivých častí výťahu v strojovni.

Z hľadiska legislatívy platí, že prípustné hladiny hluku v obytných priestoroch sú stanovené Vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z.z., zatiaľ čo požiadavky na nepriezvučnosť deliacich konštrukcií definuje norma STN 73 0532-2. Steny výťahovej šachty susediace s bytmi by mali spĺňať požiadavku minimálnej vzduchovej nepriezvučnosti (R’w), zároveň by však mali byť správne oddelené od zvyšnej nosnej konštrukcie.

Správny návrh výťahu tak nemôže byť ponechaný len na samotného projektanta stavby a dodávateľa výťahov. Je nevyhnutná koordinácia medzi architektom, projektantom, statikom a akustikom už vo fáze projektovej dokumentácie.